Navštívili sme Osvienčim…

By , Utorok, 11. november 2012

„Nach Auschwitz kein Gedicht.“

O tento preslávený výrok sa zaslúžil známy nemecký sociológ a filozof Adorno. Táto známa veta svedčí o tom, že vôbec nie je nám jedno, ako sa postavíme k otázke genocídy.

Posledný vyučovací deň pred jesennými prázdninami prežívali žiaci našej školy inak ako tie ostatné, zúčastnili sa totiž exkurzie v dvoch koncentračných táboroch na území Poľskej republiky, v Osvienčime (Auschwitz) a Brezinke (Birkenau). Nezvyčajná hodina dejepisu sa uskutočnila pod vedením pána učiteľa Mareka Kepku.

Udalosti  druhej svetovej vojny patria na stredných školách do kmeňového učiva predmetu dejepis. Na týchto hodinách sa žiaci stotožňujú s vyčíňaním nemeckých nacistov, ktorí zlikvidovali státisíce nevinných ľudí v prospech toho, aby sa Tretia ríša stala pánom Európy. Rasová diskriminácia a genocída, teda vyvraždenie skupiny osôb patria k najtemnejším stránkam ľudskej histórie. Nemeckí nacisti vybudovali v Poľsku veľa koncentračných táborov, najodstrašujúcejší zo všetkých je však koncentrák v Osvienčime. Mesto bolo pričlenené k Nemeckej ríši počas druhej svetovej vojny a vybudovali tu koncentračný tábor pod názvom Auschwitz I, neskôr na druhej strane mesta vyhladzovací tábor Auschwitz II-Birkenau.

S hrôzami koncentračných táborov postupne oboznamovali našich žiakov dve sprievodkyne, obhliadka bola zdevastujúca. Bolo by neadekvátne položiť otázku, čo je najhrôzostrašnejšie na Osvienčime? Vstupná brána s kovovým nápisom Arbeit macht frei? Drôtený plot nabitý kedysi elektrinou? Rady hospodárskych budov? Dobové snímky a fotografie obetí na stenách? Mučiarne a komory, kde spaľovali mŕtvoly? Osobné veci odsúdených na smrť alebo protézy a ľudské vlasy? Tieto dokumenty svedčia o tom, že stalo sa niečo v Európe v polovici minulého storočia, čo by sa nikdy a nikde nemalo stať v dejinách ľudstva. Po obhliadke boli žiaci hlboko dojatí, každý z nich bol pohrúžený do svojich myšlienok a nevedeli sa zmôcť na slovo.

Nazdávam sa, že po nezvyčajnej hodine dejepisu si uvedomili, že napriek obrovskej nespravodlivosti, ktorú evolvoval šialený nacionalizmus, nemôže človek len tak zmiznúť – každý život je neoceniteľný a každá chvíľa v našom ľudskom živote má neuveriteľnú hodnotu! Vďaka pánu profesorovi, že nám to zorganizoval!

Fotogaléria